3 Ďalšie filozofické aspekty evolúcie
Moment slobody a determinizmu
Nech sa častica, pes a človek dokážu vlastnou energiou pohybovať v priestore rýchlosťou 1 km/h. V čase t = 0 sa všetci traja nachádzajú v tom istom priestore: na jednom otvorenom dvore. Moment slobody spočíva v tom, že častica, pes aj človek si môžu vybrať, ktorým smerom sa vydajú alebo či ostanú hodinu sedieť na mieste. Výskyt častice, psa a človeka môžeme určiť tak, že berieme do úvahy ich možnosti a moment slobody. To jest v čase t = 1 hodina sa všetci traja nachádzajú v priestore vytýčenom 1 km na všetky strany smerom od dvora; pravdepodobnosť ich výskytu v tomto priestore je 100 %.
Pravdepodobnosť, že sa človek vyskytuje v tomto priestore sa zmenšuje, keď zoberieme do úvahy rozšírenie jeho možnosti - povedzme, že môže použiť auto alebo lietadlo. Čím väčšie sú jeho možnosti oproti psovi a častici, tým viac rastie moment jeho slobody. Podľa môjho názoru však v princípe nie je rozdiel medzi slobodou častice, psa a človeka, rozdiel je len v stupni či v spôsobe ich determinácie. Ľudská sloboda nie je absolútna, v tom zmysle, že človek je slobodný, zatiaľ čo pes nie, ale je iba relatívna - človek je slobodnejší od psa, čo vyplýva z jeho väčších schopností a možností.
Niektorí ľudia, najmä veriaci v Boha, totiž za slobodného považujú iba človeka, a nie psa či časticu a ľudskú slobodu považujú za niečo principiálne odlišné. Nepáči sa mi toto vyčlenenie človeka nad rámec prírody. Podľa mňa je človek iba slobodnejší od psa, čo vyplýva z jeho väčších schopností a možností.
Sloboda je zrejme prítomná už na úrovni hmoty a v rámci fyzikálnych zákonov, napríklad v rozmedzí Heisenbergovho princípu neurčitosti a zákonov pravdepodobnosti kvantovej mechaniky, sa častice správajú slobodne a nevypočítateľne. Na druhej strane človek musí prijímať potravu, vylučovať, jeho telo podlieha zemskej príťažlivosti, atď., teda tie isté princípy – zákony premeny energie a iné fyzikálne zákony –, ktoré determinujú hmotu, determinujú aj človeka. Jednoduchý príklad: Musím jesť, čiže som determinovaný. Ale môžem si vybrať, čo zjem, čiže mám určitú slobodu. Sloboda a determinizmus zrejme vyplývajú už z fyzikálnych zákonov a sú univerzálnou vlastnosťou hmoty a všetkého živého.
Inteligentný zámer
Má vesmír nejaký inteligentný zámer? Prečo som sa narodil? Keby môj otec nestretol na dovolenke moju matku, nepozval ju do kina, nezačal s ňou chodiť, neoženil sa s ňou a istého dňa neprišiel domov z práce o hodinu skôr a nepomiloval sa s ňou, nebol by som sa narodil a tak podobne jeho otec, až po primitívne organizmy. Je v mojom narodení možné rozoznať nejaký inteligentný zámer alebo Boží plán? Asi ťažko, príliš veľký faktor tu zohráva náhoda!
Je teda evolúcia plánovaný proces? Plánovaný nie, ale predsa má určité míľniky. Demonštruje to vývoj ľudského poznania: Je objavenie ohňa alebo kolesa plánovaný proces? Odpoveď je nie, ale predsa, pri určitom trende, muselo časom k týmto objavom dôjsť. V biológii sú takýmito míľnikmi mozog, oko alebo srdce.
Na záver sa pokúsim zhrnúť, aké faktory ovplyvňujú vývoj druhov. Tie faktory sú:
1. inteligencia vlastná všetkému živému,
2. determinizmus a sloboda organizmov,
3. náhoda,
4. mutácia,
5. selekcia.
Súčinnosť týchto faktorov, to je ten Veľký konštruktér.
Čo viedlo k sebauvedomeniu človeka
Dovolím si ešte vysloviť jednoduchú hypotézu, že k sebauvedomeniu človeka viedlo umenie, ktoré začal vytvárať. Vytváranie a vnímanie umenia – to bol zrejme ten podvedomý intelektuálny tréning, ktorý smeroval k sebauvedomeniu človeka. Človek si začal uvedomovať seba pravdepodobne v období, keď začal vytvárať umenie.
Počiatky umenia siahajú ďaleko do našej minulosti:
Azda už Homo erectus pred 1,6 milióna rokmi používal červenú hlinku na maľovanie po tele. Prvým dôkazom estetického cítenia našich predkov je nález z juhovýchodného Anglicka, datovaný asi 200 000 rokov pred nami. Ide o pästný klin zhotovený z pazúrika, ktorý v sebe obsahuje skamenelinu morskej ježovky. Klin je okolo tejto skameneliny jemne opracovaný. V severnej Európe bola nájdená píšťala z kostí, schopná zahrať štyri odlišné tóny, datovaná do obdobia pred 82 000 – 43 000 rokmi, ktorú vyrobili neandertálci. Atď. ([7], 107)
Schopnosťou vytvárať umenie sa človek začal podstatnejšie líšiť od zvierat.
Literatúra:
[7] VÁCHA, Marek Orko. Návrat k stromu života: evolúcia a kresťanstvo. Preklad Miloš Szabo. 1. vyd. Trnava: Spolok svätého Vojtecha, 2006. 123 s. ISBN 80-7162-627-9.
